Niekedy, keď máme v živote človeka, ktorý pre nás znamená veľa, sme preňho ochotní zniesť aj modré z neba. Je pre nás prioritou, záleží nám na tom, aby bol šťastný. Častokrát preňho obetujeme aj vlastné šťastie. Zaslepení láskou nevnímame, akú chybu robíme. Toľko času, prebdených nocí a dlhých dní sme mu venovali, že už viac nevieme, čo so sebou. On to tak vnímať ani nemusí. Nevidí to, čo preňho robíme, čo mu venujeme, a ako nám záleží. Nikdy to nebude dosť, naša snaha nebude nikdy dostatočná. Začneme si pokladať otázku - čo vlastne preňho znamenám?
No stále sme vytrvalí, stále sa snažíme zachrániť to, na čom nám tak záleží. Záujem z jednej strany však nestačí, preto ak ho neprejaví aj druhý, všetko sa zosype ako domček z karát. Nechceme si pripustiť, že to, čo pre nás kedysi znamenalo celý svet, teraz končí. To šťastie, ktoré sme si strážili ukryté v dlani nám odletí ako jesenné lístie pri záveji vetra. My však už nič nezmôžeme, aby sme ho dostali späť. Všetko je nenávratne preč. Ten pocit zovretého srdca v hrudi, bolesť prúdiaca našimi žilami nás dostáva na kolená, a máme pocit, že nemôžeme vstať. Keď sa nám niekto pokúša podať pomocnú ruku, odmietneme. Máme pocit, že nás niečo brzdí, preto nie sme schopní vytvárať si nové vzťahy. Aj keď nám svoje šťastie ponúkne niekto iný, stále sme zaseknutí v minulosti so štipkou nádeje. Kým si však uvedomíme, že žijeme v prítomnosti, v ktorej je už veľa vecí inak, môže byť neskoro. My si však zaslúžime byť milovaní. Zaslúžime si, aby nám naša láska, snaha a obeta boli opätované. Keď sme ich doteraz venovali človeku, ktorý si to nevážil, je čas, aby sme to zmenili. Musíme však byť opatrní, aby sme pre všetku našu energiu našli toho vhodného. Človeka, ktorý si ju bude vážiť. Človeka, ktorý si bude vážiť hlavne nás a uvidí v nás práve to, čo ten predchádzajúci prehliadol.
No stále sme vytrvalí, stále sa snažíme zachrániť to, na čom nám tak záleží. Záujem z jednej strany však nestačí, preto ak ho neprejaví aj druhý, všetko sa zosype ako domček z karát. Nechceme si pripustiť, že to, čo pre nás kedysi znamenalo celý svet, teraz končí. To šťastie, ktoré sme si strážili ukryté v dlani nám odletí ako jesenné lístie pri záveji vetra. My však už nič nezmôžeme, aby sme ho dostali späť. Všetko je nenávratne preč. Ten pocit zovretého srdca v hrudi, bolesť prúdiaca našimi žilami nás dostáva na kolená, a máme pocit, že nemôžeme vstať. Keď sa nám niekto pokúša podať pomocnú ruku, odmietneme. Máme pocit, že nás niečo brzdí, preto nie sme schopní vytvárať si nové vzťahy. Aj keď nám svoje šťastie ponúkne niekto iný, stále sme zaseknutí v minulosti so štipkou nádeje. Kým si však uvedomíme, že žijeme v prítomnosti, v ktorej je už veľa vecí inak, môže byť neskoro. My si však zaslúžime byť milovaní. Zaslúžime si, aby nám naša láska, snaha a obeta boli opätované. Keď sme ich doteraz venovali človeku, ktorý si to nevážil, je čas, aby sme to zmenili. Musíme však byť opatrní, aby sme pre všetku našu energiu našli toho vhodného. Človeka, ktorý si ju bude vážiť. Človeka, ktorý si bude vážiť hlavne nás a uvidí v nás práve to, čo ten predchádzajúci prehliadol.